Princípy globálneho vzdelávania

Princípy, z ktorých globálne vzdelávanie vychádza (podľa niekdajšej národnej stratégie globálneho vzdelávania), môžu pomôcť k lepšiemu uchopeniu globálnych tém spomenutých vyššie.

• Globálna zodpovednosť – zodpovednosť za svoje konanie a za svet, ktorý ním ovplyvňujeme
• Solidarita – solidarita s ľuďmi žijúcimi v ťažkých podmienkach a ochota im svojím konaním pomôcť
• Participácia – aktívna a informovaná účasť na riešení problémov a konfliktov
• Vzájomná prepojenosť – uvedomenie si (globálnej) previazanosti a súvislostí medzi miestnym, regionálnym a medzinárodným dianím
• Spolupráca – rovnocenné partnerstvo medzi ekonomicky rozvinutými a rozvojovými krajinami či regiónmi
• Sociálna spravodlivosť a rovnosť – dodržiavanie ľudských práv a rovných príležitostí pre všetkých
• Otvorenosť a myslenie založené na kritickej analýze – kritický prístup k informáciám a schopnosť kritického úsudku a informovaného rozhodovania
• Udržateľný rozvoj – potreba v rámci životného štýlu zosúladiť tri rovnocenné a dopĺňajúce sa dimenzie rozvoja spoločnosti – ekonomickú, sociálnu a ekologickú – tak, aby sme planétu zachovali v stave, v akom sme aj našim potomkom umožnili žiť kvalitné životy

V škole môžu byť témy vkladané do predmetov formou tzv. globálnej dimenzie – od matematiky, kde môžeme napríklad trojčlenkou počítať dopad klčovania lesov na rast globálnej teploty (cez množstvo CO2 vypusteného do ovzdušia) po chudobu na globálnom Juhu v kontexte zámorských objavov na hodinách dejepisu či ekonomickú globalizáciu pri ťažbe vzácnych rúd na hodinách zemepisu.

Vďaka tomuto prístupu je globálne vzdelávanie plne v súlade so štátnym vzdelávacím programom aj ďalšími strategickými a programovými dokumentmi v oblasti vzdelávania.