;)
Kompetencie pre dnešný svet
Globálne vzdelávanie tvorí komplexný prístup k štúdiu a výučbe. Kombinácia aktuálnych tém a interaktívnych metód, ktorú globálne vzdelávanie ponúka, je vhodným predpokladom pre úspešný rozvoj kompetencií dôležitých pre život v dnešnom globalizovanom svete.
A to celkom nezávisle od toho, či sa nám tá globalizovanosť sveta pozdáva alebo nie. Reálne tu totiž je, na čo by vzdelávanie malo reagovať.
No čo to v dnešnom globalizovanom svete znamená byť kompetentným človekom?
Z pohľadu pedagóga mať kompetenciu znamená, že “človek disponuje súborom vzájomne prepojených vedomostí, zručností, schopností a postojov, ktorý mu umožňuje úspešne zvládnuť rôzne životné (osobné, pracovné, sociálne) situácie. Mať určitú kompetenciu ďalej znamená, že sa v určitej prirodzenej situácii dokážeme primerane orientovať, adekvátne reagovať a následne aktivizovať vhodnú činnosť, zaujať prínosný postoj (Hučínová a kol., 2007).”
V zmysle tejto širšej definície dokážeme aj v rámci globálneho vzdelávania rozlíšiť tri aspekty kompetencií – poznatky, zručnosti a postoje/hodnoty. Tie globálne vzdelávanie u žiakov rozvíja a ukotvuje prostredníctvom poznávania a reflexie globálnych tém, prepojení a súvisloslostí. A teda začlenením tzv. globálnej/celkovej dimenzie do vzdelávacieho procesu.
| Kognitívna zložka – poznatky
Napr. získavanie informácií o obchode vo svete |
Žiaci sa bežne učia o obchode u nás a vo svete. V globálnom vzdelávaní sú však poznatky – ale nielen tie – obohatené aj o globálnu dimenziu.
To znamená, že v rámci porozumenia svetovému obchodu sa žiaci zamerajú napríklad aj na uvedomenie si samotnej existencie férových a neférových vzťahov vo svetovom obchode či rôznych environmentálnych dopadov na životné prostredie v rozdielnych častiach planéty. Nadobudnuté poznatky s globálnou dimenziou potom využijú pri budovaní ďalšej kompetenčnej zložky – zručností. |
| Psychomotorická zložka – zručnosti
Napr. triedenie a analýza informácií a ich súvislostí súvisiacich s obchodom vo svete |
Hoci školy túto kompetenciu u žiakov mnohokrát rozvíjajú, obvykle tak nečinia prostredníctvom globálnej dimenzie.
Pritom ak nadviažeme na poznatky nadobudnuté v predošlej zložke kompetencií, môže ísť o veľmi efektívny spôsob rozvíjania a ukotvovania zručností. Zároveň ide o prístup, ktorý je v súlade s východiskami štátnych vzdelávacích programov.
|
| Afektívna zložka – postoje a hodnoty
Napr. vyhodnocovanie a rozhodovanie sa o témach spojených s obchodom vo svete |
Potreba rozvíjať postojovú a hodnotovú zložku kompetencií je síce v súvislosti so vzdelávaním skloňovaná často, no jej realizácia systematická nie je.
Neraz pritom ide práve aj o hodnoty a postoje charakterické práve pre globálne vzdelávanie. Príkladom je aj aktuálne mediálne známa snaha potláčať extrémizmus, ktorá stojí na hodnotách a postojoch, ako sú napríklad tolerancia, otvorenosť mysle, empatia či rešpekt a prijatie plurality.
Globálne vzdelávanie pri tejto zložke kompetencií vychádza z presvedčenia, že bez podpory pevného systému hodnôt a postojov zostávajú žiaci len v teoretickej rovine riešenia akýchkoľvek problémov a prichádzajú o možnosť aplikovať nadobudnuté poznatky a zručnosti do reality.
|
Aby sa dalo o vzdelávacom procese hovoriť ako o globálnom vzdelávaní, je nutné rozvíjať všetky tieto tri zložky kompetencií súbežne.
Možné to je viacerých úrovniach, od predmetovo zameraných kompetencií vzťahujúcich sa k štátnemu vzdelávaciemu programu a priamo k učebným osnovám, po všeobecnejšie, avšak kľúčové kompetencie pre život v dnešnom turbulentnom svete plnom zmien a ešte väčšieho množstva neraz protichodných informácií o nich.
Ide napríklad o kompetencie, ako je práca s textom, kritické myslenie a analýza, komunikačné schopnosti, personálne a interpersonálne schopnosti, kritické a tvorivé riešenie problémov, formovanie občianskej spoločnosti či kreatívne myslenie.