Zaplavené Tichomorie

Ľudská aktivita vo vyspelom svete globálneho Severu prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Dvíha sa hladina oceánu a na opačnej strane zemegule zápasia ostrovné štáty Tichomoria o svoju existenciu.

Svetové médiá, vrátane arabskej televízie Al-Jazeera, britského denníka Guardian, či americkej televízie CNN, prinášali opakovane v priebehu tohto roka správy z Oceánie. Ostrovné tichomorské štáty Kiribati a Marshallove ostrovy ležia na frontovej línii klimatických zmien. Tieto súostrovia majú okolo 150 000 obyvateľov, a ich výška výrazne nepresahuje hladinu mora. Klimatické zmeny, ktoré sa prejavujú aj zvýšením hladiny oceánov sú priamou hrozbou pre samotnú existenciu týchto štátov.

Ožiarenie, povodne a suchá

Obyvatelia Marshallových ostrovov už v minulosti zažili presídľovanie. Niektoré oblasti slúžili ako zóny testovania amerických jadrových zbraní v štyridsiatych rokoch. Testy spôsobili zamorenie radiáciou a oblasti sa stali neobývateľnými na desiatky rokov. Detonácia bomby Castel Bravo bola najväčšia, akú USA použilo. Bola až tisíckrát väčšia ako bomby zhodené na Hirošimu a Nagasaki.

V súčasnosti hrozí ďalšia vlna núteného vysídľovania obyvateľstva. Na Marshallových ostrovoch žije takmer každý obyvateľ len niekoľko sto metrov od pobrežia a len niekoľko metrov nad hladinou mora. Za uplynulé roky pribúda masívnych záplav, ktoré sú spojené so zvyšujúcou sa hladinou oceánu. Len trojcentimetrové zvýšenie hladiny znamená pre ploché ostrovy zaplavenie zhruba 30 metrov do vnútrozemia. Podľa doterajších záznamov stúpa hladina priemerne o 0,8 cm za rok.

V roku 2014 sa povodne na niektorých miestach opakovali až trikrát za rok. Navyše morské záplavy majú horšie dôsledky ako tie riečne sladkovodné. Zaplavenie vzácnej pôdy slanou vodou spôsobuje jej dlhodobé znehodnotenie, zničenie úrody a ohrozuje potravinovú bezpečnosť. Znehodnocuje aj zdroje a zásoby pitnej vody. Dôsledkom toho je aj rozšírenie podvýživy, či ochorení spôsobených nepitnou vodou a zlou hygienou.
Najnebezpečnejšie sú pritom vrcholy prílivov a osobitne každoročný tzv. kráľovský príliv s vysokými vlnami a vetrom, ktorý tlačí vodu na ostrov. V podobných prípadoch sa môže úroveň hladiny zvýšiť až o 30 cm nad normálom. Za rok 2015 však už kráľovský príliv prišiel hneď dvakrát a to v januári a februári.
Počas vrcholu prílivu hlavné mesto ostrovnej krajiny Kiribati, Tarawa, takmer mizne v oceáne. V oblasti hlavného mesta pritom žije takmer polovica krajiny a hustota osídlenia je tu porovnateľná s Londýnom.
Klimatické dopady navyše prinášajú do oblasti nezvyčajne dlhé a intenzívne obdobia sucha, a dramatické zníženie dostupnosti pitnej vody. Zdroje pitnej vody sa míňajú o 20% rýchlejšie než sú dopĺňané zrážkami. To zároveň ohrozuje miestnu ekonomiku, ktorá je závislá na vývoze kokosového oleja, ktorý je jediným exportným artiklom v oblasti. Posledné sucho v roku 2013 tento sektor zasiahlo tak vážne, že ďalšie by mohlo produkciu úplne zničiť.

[[{“type”:”media”,”view_mode”:”media_large”,”fid”:”1476″,”attributes”:{“alt”:”Timelapse Tides”,”class”:”media-image”,”style”:”float: right;”,”typeof”:”foaf:Image”}}]]

Prognózy a budúcnosť

Vedci predpovedajú zhoršovanie podmienok pre život a do tridsiatich rokov väčšina obyvateľov odíde. Období sucha a frekvencie väčších prílivov budú s veľkou pravdepodobnosťou pribúdať.
Medzivládny panel o klimatickej zmene (IPCC) predpovedá zvýšenie hladiny o 26 až 82 cm do roku 2100. Kiribati a Mashallove ostrovy budú zaplavené aj ak by sa podarilo udržať globálne oteplenie pod kritickými 2° C. Tie sú zvyškom sveta považované za prijateľnú, zvládnuteľnú klimatickú zmenu, hoci pre tichomorské krajiny by mohla byť osudová.

Miestni obyvatelia sa snažia proti týmto úkazom bojovať. Vysádzajú na pobreží mangrovníky. Ich rozsiahly koreňový systém pomáha spevniť pôdu a vytvoriť nárazníkovú zónu pri búrkach.
Budujú sa tiež protizáplavové múry či systém včasného varovania pri blížiacich sa prílivoch a povodniach.
Napriek všetkému vyzerajú pre miestnych možnosti adaptácie na nové podmienky dlhodobo neudržateľné. Nie je preto vylúčené, že príde k vlne klimatického exodu obyvateľov.
Minister zahraničných vecí Marshálových ostrovov už vyzval občanov, aby postupne opustili krajinu. Ostrovný štát má podpísanú zmluvu s USA, ktorá umožňuje v USA bezvízové povolenie na pobyt a pracovné povolenie. Na Hawai, či tichomorský Guam sa už presťahovalo významné množstvo obyvateľov.
Horšie sú na tom občania Kiribati. Ich predstavitelia rokujú najmä s najväčšími donormi, Austráliou a Novým Zélandom, aby otvorili hranice pre vysťahovalcov.

Realita, s ktorou sa musia vysporiadať obyvatelia tichomorských štátov nám ukazuje reálne dôsledky klimatických zmien. Zakomponovanie aj týchto reálií do výučby, môže priblížiť žiakom dopady, ktoré má ľudské konanie na klímu, a tá spätne na ľudí.
Pre lepšie uchopenie témy je možné využiť zábery zachytávajúce hladinu oceánu v rôznych časových obdobiach, ktorý nájdete TU.

Viac k téme nájdete v anglickom jazyku TU, TU,  TU

a fotografie k téme TU