Biopalivá – riešenie alebo problém?

Biopalivá sú vnímané ako odpoveď na znečisťovanie ovzdušia. Britská organizácia ActionAid však upozorňuje, že v skutočnosti prispievajú k nedostatku potravín, rastu ich cien, násilnému zaberaniu pôdy a zároveň nie sú až také „eko” ako by sa mohlo zdať.

Britská ľudskoprávna organizácia ActionAid predstavila kampaň “Jedlo, nie palivo“. Cieľom tejto kampane je poukázať na niekoľko závažných problémov, ktoré biopalivá so sebou prinášajú. Hlavným aspektom, na ktorý kampaň upozorňuje, je čoraz väčšie využívanie pôdy na pestovanie plodín pre biopalivá, na úkor produkcie pre konzumáciu. Kampaňou sa organizácia snaží vplývať na zákonodarcov, aby limitovali množstvo biopaliva na trhu.

Hlad

Správa ActionAid uvádza, že až 441 miliónov ľudí ročne by nasýtili potraviny, ktoré sa využijú v krajinách G8 ako palivo. Ako príklad sa uvádza Senegal. V krajine dostalo v roku 2012 pomoc zo Svetového potravinového programu viac ako milión obyvateľov. Podľa správy Programu trpí v niektorých regónoch až 20% populácie podvýživou. Pritom na viac ako 650 000 hektároch senegalskej pôdy sa už nepestujú plodiny slúžiace ako potraviny pre miestne obyvateľstvo, ale sú používané na produkciu biopalív.

Ceny potravín

Vo svete biopalív sa tak ocitá jedlo určené na konzumáciu v priamej cenovej konkurencii s jeho využitím ako pohonnej hmoty. Tento prístup vedie k rastu cien bežných potravín, keďže spoločnostiam sa oplatí pestovať komodity pre biopalivá viac a jedlo sa tak stáva nedostupnejšie. Existujúce ciele o množstve a podiele biopalív na trhu, ako ich stanovila EÚ, prispeli k rastu cien niektorých komodít až o tretinu. Pre spotrebiteľov v EÚ to možno nepredstavuje väčší problém. Rodiny z rozvojových krajín však bežne minú 80% svojho príjmu na stravu, a preto aj malý nárast cien môže spôsobiť jej nedostupnosť.

Zaberanie pôdy

Ciele Únie, ktorá určila minimálny podiel biopalív v doprave, tak motivujú firmy hľadať pôdu, na ktorej by žiadané plodiny pre biopalivá pestovala. Spoločnosti tak skupujú pôdu v rozvojovom svete, často aj neetickým (prípadne i nelegálnym) spôsobom. Pripravujú tak miestnych farmárov o ich živobytie, ako aj o ich stabilnejší zdroj jedla. Len v sub-Saharskej Afrike je až 6 miliónov hektárov pôdy pod správou európskych firiem, ktoré podnikajú s biopalivami.

Klimatická zmena

Hlavným argumentom používania biopalív je ich prínos v boji proti klimatickým zmenám. Organizácia ActionAid však poukazuje na skleníkové plyny, ktoré vzniknú, keď pri tzv. nepriamej zmene využitia pôdy. Miestni obyvatelia musia niekde dopestovať potraviny pre vlastnú spotrebu. Zaberú teda novú pôdu, ktorá musí byť najprv primerane upravená a pripravená. Avšak tento proces tvorí značné množstvo skleníkových plynov. Biopalivá tak produkujú, v konečnom dôsledku, nepriamo toľko skleníkových plynov ako fosílne palivá. Kampaň upozorňuje, že biopalivá nie sú odpoveďou na nedostatok energie a obavy z klimatických zmien.

[[{“type”:”media”,”view_mode”:”media_large”,”fid”:”928″,”attributes”:{“alt”:””,”class”:”media-image”,”height”:”468″,”typeof”:”foaf:Image”,”width”:”480″}}]]

Viac o kampani Jedlo, nie palivo nájdete TU.