Udržateľné metropoly, ktoré môžu inšpirovať svet

Stále viac ľudí hľadá lepšiu budúcnosť vo veľkých mestách. Tie sa tak stávajú ešte väčšími, s viac odpadkami, viac autami, väčším znečistením. Mnohé mestá vo svete už zistili, že sa musia vydať na cestu udržateľného rozvoja. Prečítajte si príklady zaujímavých projektov pre zelenejšie mestá.

Stále viac ľudí hľadá lepšiu budúcnosť vo veľkých mestách. Tie sa tak stávajú ešte väčšími, s viac odpadkami, viac autami, väčším znečistením. Mnohé mestá vo svete už zistili, že sa musia vydať na cestu udržateľného rozvoja. Prečítajte si príklady zaujímavých projektov pre zelenejšie mestá.

Dolietam do Dillí, cez smog zbadám budovy mesta až krátko pred pristátím. Hlavné mesto Indie sa z lietadla javí celkom zelené. Realita v uličkách, kde sa o miesto na ceste pretekajú cyklorikšáci, tuk-tuky, kravy aj autá, je však iná. V zápche stojíme aj hodinu a pol. Metropola je – spomedzi svetových megamiest s viac ako 14 miliónmi obyvateľov – na prvom mieste v rebríčku znečistenia vzduchu, ktorý v tomto roku zostavila Svetová zdravotnícka organizácia. 

Organizácia Spojených národov sa v septembri 2015 zaviazali k Cieľom udržateľného rozvoja – novej agende, ktorá nadväzuje na Miléniové rozvojové ciele. Tá sa ale od nich odlišuje – napríklad v tom, že jej napĺňanie sa týka všetkých signatárov, nielen ekonomicky menej rozvinutých krajín.

Jedným z rýchlo rastúcich miest je aj thajská metropola Bangkok; autor: diliff, Wikipedia

Jedným z nových cieľov sú udržateľné mestá a komunity po celom svete. „Premeniť mestá a ľudské obydlia na inkluzívne, bezpečné, odolné a trvalo udržateľné“, to chcú lídri 193 krajín, ktorí dokument podpísali. V kontexte neustále intenzívnejšej urbanizácie (rast počtu obyvateľov žijúcich v mestách), predovšetkým v menej rozvinutých ekonomikách, bude tento cieľ jedným z kľúčových – pre kvalitu života jednotlivcov, aj pre životné prostredie na celej planéte.
Mnohé veľkomestá už začali so znečistením bojovať a zaumienili si, že ich rozvoj povedú udržateľnou cestou. Alternatívnymi spôsobmi riešia znečistenie vzduchu či odpad. Od koho sa môžu ďalšie svetové metropoly inšpirovať a ako?

Curitiba, Brazília

V hlavnom meste brazílskeho štátu Paraná pripadá na jedného obyvateľa 52 metrov štvorcových zelene. A pritom ešte pred štyridsiatimi rokmi to bol sotva jeden meter štvorcový. Legislatíva pre životné prostredie, ktorú v meste schválili, ochraňuje miestnu vegetáciu – subtropické lesy – ktorú ohrozoval rozvoj mesta.

zdroj: henribergius, flickr.com

V meste majú výnimočný zamestnanecký program Zelenej výmeny. Benefitujú z neho sociálne slabé skupiny aj životné prostredie. Obyvatelia favel (brazílskych slumov), do ktorých nejazdia autá odvážajúce odpad, môžu vrecia s odpadkami vymeniť za lístky na autobus či jedlo. Deti zase môžu vymeniť odpad, ktorý je recyklovateľný, za školské pomôcky či hračky.
Výsledkom takto nastaveného programu je, že domácnosti nechávajú menej odpadkov v uliciach a v oblastiach riek či parkov. Celkovo recykluje Curibita vďaka aktivite obyvateľov mesta až dve tretiny odpadkov. Papier, ktorý tu za deň zrecyklujú, zachráni pred vyrúbaním tisíc dvesto stromov.

Dillí, India

V indickom hlavnom meste síce zatiaľ neexistujú rozsiahle systémy zberu či recyklácie odpadkov, avšak významnú úlohu v spracovaní odpadkov zohrávajú presťahovalci do hlavného mesta. Organizácia Chintan ich vyhľadáva v slumoch, kde žijú, a organizuje ich prácu.
„Za šesťdesiat kilogramov odpadu dostanú dvesto rupií (necelé tri eurá),“ vraví Amitaayu Varma. „Ak chodíte len tak po uliciach, vyzbierať toľko kíl trvá pridlho. Nadväzujeme preto spoluprácu s hotelmi, reštauráciami či organizáciami, od ktorých zberači odpad dostanú často už vyseparovaný,“ vraví koordinátor projektu.

Ilustratívna fotografia – žena triediace odpad v Díllí, India (zdroj: The Advocacy project, 2009)

Najchudobnejší Indovia takto zbierajú iba recyklovateľný odpad. Chintan má ďalej niekoľko centier, v ktorých ďalší zamestnanci odpad spracuvávajú – drvia ho a režú, aby tak mal vyššiu predajnú hodnotu. „Týmto ľuďom platíme, a tak zarobia ešte viac, než je minimálna mzda v Indii. V prípade, že inviduálny zberač predá iba vyzbierané plastové fľaše, dostane od prostredníka menej peňazí,“ vysvetľuje Amitaayu. Chintan dostal od miestnej vlády dokonca zákazku na zbieranie odpadkov na hlavnej vlakovej stanici v Dillí, ktorou denne prejde asi štyristo vlakov.

Kodaň, Dánsko

V mnohých európskych mestách už funguje zber, separácia a recyklácia odpadu, s čím sa menej rozvinuté krajiny ešte len teraz začínajú zaoberať. Rozvinutejšie veľkomestá zas vo veľkom riešia elimináciu áut v svojich cestách a uliciach. Obyvatelia hlavného mesto Dánska sú známi svojou záľubou v bicyklovaní. Či je horúco alebo zima, v Kodani dnes jazdí viac bicyklov než ľudí. Každý deň najazdia obyvatelia Kodane na bicykli 1,2 milióna kilometrov, a v centre mesta dokonca viac, ako najazdia ľudia v autách. Nie nadarmo, a nielen kvôli bicyklovaniu, dostala Kodaň v roku 2014 od Európskej komisie titul Európske zelené hlavné mesto.

Mesto si stanovilo za cieľ byť CO2 neutrálne do roku 2025. Už medzi rokmi 2005 a 2011 znížili emisie o 20 %. A to aj vďaka biomase, veterným elektrárňam či osvetleniu priateľskému k životnému prostrediu. Kodaň má navyše veľmi dobre prepracovaný systém verejnej dopravy, a neustále ho zlepšuje.

Počet áut a bicyklov v centre Kodame v rokoch 1970 až 2015; zdroj: City of Copengagen

Medellín, Kolumbia

Za zmienku v oblasti riešení verejnej dopravy stoja projekty, ktoré realizovali napríklad vo venezuelskom Caracase či v druhom najväčšom meste Kolumbie Medellín.

Primátor mesta Sergio Fajard začal v roku 2004 udržateľný urbánny rozvoj s dôrazom na zapojenie všetkých obyvateľov. Medellín je mesto v horách a človek, ktorý sa chce dostať do niektorých jeho častí sa tam poriadne nachodí, alebo našliape na bicykli.
Prvou infraštruktúrnou zmenou realizovanou v rámci projektu mesta bolo vystavanie lanovky „Metrocable“ do severovýchodnej časti mesta, v ktorej žije prevažne chudobné obyvateľstvo. Predtým museli ľudia z týchto častí dochádzať do centra aj viac ako dve hodiny – kvôli strmým kopcom sem nejazdili ani autobusy. Dnes sa denne lanovkou presúva viac ako pol milióna obyvateľov.
Do inej, jednej z najchudobnejších častí mesta, postavili v roku 2011 sieť eskalátorov, ktorá vedie do výšky 400 metrov.

Metrocable v kolumbíjskom Medellíne, autor: Jorge Lascar, Wikipedia

Soul, Južná Kórea
Mnohé mestá vymýšľajú najrôznejšie triky na elimináciu áut v uliciach. Taxikári v Mexiko City si sťažujú, že v isté dni v týždni nemôžu jazdiť – závisí to od čísla na ich poznávacej značke. Paríž má, napríklad, počas víkendov niektoré časti historického centra vyhradené úplne bez áut . No a v Južnej Kórei prepracovali systém viac do detailov. 

Zápcha v kórejskom Soule; autor: doo_ho_kim, flickr.com

Každý vodič, ktorý sa chce zapojiť do programu, si môže vybrať jeden deň v pracovnom týždni, počas ktorého nechá svoje auto v priebehu celého roka zaparkované doma. Majiteľ auta dostane elektronickú nálepku, vďaka ktorej môžu auto monitorovať, či predsalen nejazdilo. Ak vodič za celý rok dodržiava deň bez auta, za odmenu dostane rôzne výhody – napríklad zľavy na diaľničné poplatky, prioritné parkovanie pri dome, zľavy na umývanie auta či na poistenie, alebo zľavy v reštauráciách a ďalších službách. Všetky výhody fungujú prostredníctvom sponzorských programov. 

Do programu bola v roku 2014 zapojená asi tretina áut, čo viedlo k zníženiu emisií o 10 %.

Podobných príkladov riešení pre udržateľné mestá je po celom svete stále viac. Inú možnosť ani nemáme – len sa inšpirovať tými úspešnými, či hľadať vhodné riešenia pre nás samých.

autorka: Magdaléna Vaculčiaková