Sledujte trendy, nie novinové titulky alebo mýty o dnešnom svete

Žijeme vo svete, v ktorom ľudia žijú dlhší a zdravší život, majú viac jedla a lepšie vzdelanie, ako kedykoľvek predtým, môžu spolu lepšie komunikovať, kde chudoba rýchlo mizne a ľudia sú k sebe navzájom tolerantnejší. Takýto titulok ste v médiach asi nikdy nečítali.

Žijeme vo svete, v ktorom ľudia žijú dlhší a zdravší život, vo svetem kde majú viac jedla a lepšie vzdelanie ako kedykoľvek predtým, môžu spolu lepšie komunikovať, kde chudoba rýchlo mizne a ľudia sú k sebe navzájom tolerantnejší.

Takýto titulok ste v médiach asi nikdy nečítali. Napriek tomu, že je to skvelá, priam šokujúca informácia o dnešnom svete.

Naopak, keď si čítame titulky v médiách, pravdepodobne nadobudneme pocit, že svet sa stáva horším miestom na život – nepokoje a vojenské konflikty na Blízkom východe, migračná kríza, rastúca xenofóbia a populizmus v baštách demokracie, náhodné teroristické útoky v celom svete a takmer na prahu našich dverí, odvrat od demokracie v Rusku či Turecku, spomalenie ekonomického rastu v Číne a ekonomická stagnácia vo viacerých krajinách sveta… – to všetko je voda na mlyn pesimistickým úvahám o dnešnom svete a jeho čiernej budúcnosti.

Nikdy sa nežilo lepšie
Našťastie, štatistiky skutočne hovoria, že svet nikdy nebol lepším miestom na život, ako je tomu dnes. Chudoba vo svete mizne rýchlejšie ako kedykoľvek v histórii. Od začiatku 90-tych rokov sa život ľudí v chudobných krajinách výrazne zlepšil – miliarda ľudí sa vymanila z extrémnej chudoby, ich priemerný príjem sa zdvojnásobil, detská úmrtnosť sa výrazne znížila, milióny dievčat začali navštevovať školu, chronický hlad sa podarilo znížiť o polovicu, počet úmrtí na maláriu a iné choroby prudko klesol. Z demokracie sa tešia ľudia v čoraz väčšom počte krajín a vojnové konflikty, napriek aktuálnym udalostiam v Sýrii, Iraku či východnej Ukrajine sú čoraz zriedkavejšie. Tento bezprecedentný rozvoj zasiahol stovky miliónov ľudí, a to nielen v rýchlo rastúcich ekonomikách Číny a Indie, ale v desiatkach krajín na celom svete – od Mongolska po Mozambik a od Bangladéšu po Brazíliu. Čoraz viac ľudí, v stále väčšom počte krajín má možnosť žiť oveľa lepší život ako ich predkovia.

Demokracia sa šíri všetkými smermi
Svet sa nemení len na bezpečnejší ale aj na demokratickejší. Stáva sa miestom, v ktorom má čoraz viac ľuďí zabezpečené svojé základné ľudské práva. Do 80-tych rokov 20.storočia bola väčšina tzv. rozvojových krajín riadená pravicovými alebo ľavicovými diktátormi, či ideologicky nezaraditeľnými autoritatívnymi vládcami. Puče, násilie, krvavé prevraty, politické vraždy a pošliapanie ľudských práv boli bežnou realitou politického života značnej časti sveta. Od 80-tych rokov ale začali diktátori padať, a ich pád bol urýchlený skončením studenej vojny. Kým v roku 1983 malo len 17 zo 109 rozvojových krajín (resp. krajín globálneho Juhu) prvky demokracie, do roku 2013 sa ich počet viac ako strojnásobil – na 56. Nikdy v minulosti nebolo toľko rozvojových krajín demokratických. Dnes je väčšina krajín sveta demokratických a neplatí to len o bohatých regiónoch Európy, Severnej Ameriky a Východnej Ázie. Demokratické alebo relatívne demokratické vlády sa nachádzajú (hoci s občasnými výkyvmi) vo väčšine krajín Latinskej Ameriky, v multietnickej Indii, moslimskej Malajzií a Indonézii a aktuálne aj v 14 krajinách Subsaharskej Afriky. Dokonca aj autoritárske režimy v Rusku a Číne, ktoré nepreukazujú znaky toho, že by sa mali v dohľadnej dobe liberalizovať, sú aspoň neporovnateľne menej represívne ako boli počas režimov Stalina, Brežneva alebo Mao Ce Tunga.

Hlavné sily a hlavní nositelia zmien
Za hlavnú príčinu tohto pozitívneho obratu možno označiť tri hlavné sily – koniec studenej vojny, ktorý zastavil podporu veľmocí nedomokratickým lídrom, globalizáciu, ktorá priniesla nové príležitosti na ekonomický rast a nových a efektívnejších lídrov – v politike, biznise, náboženstve aj občianskej spoločnosti, ktorí priniesli obrovské zmeny.
Ďalšími dôležitými aspektmi sú rozvoj vedy a technológii. Aj vďaka nim stredná dĺžka života vzrástla a stále rastie, často výrazne a takmer vo všetkých častiach sveta, miery detskej úmrtnosti a úmrtnosti matiek pri pôrode výrazne klesli a napríklad detská obrna, ktorá bola v roku 1988 prítomná v 125 krajinách dnes prežíva už len v niektorých regiónoch dvoch posledných – očkovanie sa stalo štandardom aj v najchudobnejších častiach sveta. Hoci to tak niekedy nevyzerá, ľudia vo svete sa dnes čoraz viac riadia analytickým myslením ako emóciami, čo spôsobilo zlepšenie ukazovateľov vo všetkých aspektoch – poľnohospodárstve, priemysle, ale aj sociálnom a politickom živote. Pozitívny trend rozvoja nezastavila ani séria šokov v ostatných troch dekádach – pandémia HIV/AIDS v 80-tych rokoch, ázijská finančná kríza v rokoch 1997-98, teroristické útoky z 11. septembra 2001, ani globálna finančná kríza v roku 2008.
Hlavným motorom tejto zmeny bol ekonomický rast. Čína je zodpovedná za tri štvrtiny globálneho poklesu chudoby. Jej ekonomika rástla tak rýchlo, že napriek rastúcej nerovnosti sa znížila jej miera extrémnej chudoby z 84 % na menej ako 10 %. 680 miliónov ľudí sa vďaka tomu vymanilo z chudoby. Ďalším dôvodom je rovnejšie a spravodlivejšie rozdelenie zdrojov. Hoci tento fakt je často spochybňovaný, tzv. rozvojový svet prekonal obdobie krízy a v ostatných dvoch dekádach jeho ekonomiky pomerne úspešne rástli. Kým medzi rokmi 1977 a 1994 bol priemerný ekonomický rast v rozvojových krajinách 0 percent, od roku 1995 stúpol na 3 %.

Úspech, ktorý nedokáže konkurovať katostrofickým titulkom
Mnoho ľudí však o tejto obrovskej pozitívnej zmene nemá dostatok dostupných, dôveryhodných a ľahko spracovateľných informácii. Pomalý rozvoj nie je atraktívnou témou pre novinové titulky. Túto pozitívnu zmenu prekrývajú tragické a šokujúce udalostí, konflikty a opisy katastrôf, ktoré sa dejú každý deň a v rôznych častiach sveta. Teroristické útoky, individuálne prejavy násilia ako napríklad streľba v školách sú tragické udalosti, avšak spôsobujú smrť relatívne malého počtu ľudí. Dokonca ani šokujúce prejavy násilia, aké dnes vidíme zo strany Daíš-u (tzv. ISIS) nie sú z historického hľadiska ničím novým a výnimočným. Hlavný rozdiel je v tom, že v minulosti neboli takéto zábery vysielané prostredníctvom sociálnych sietí a elektronických médii.

Klimatická zmena – pesimistické trendy 

Neznamená to však, že vo svete neexistujú žiadne reálne hrozby a všetky zmeny sú pozitívne. Klimatická zmena, ktorej výsledkom je rast teploty povrchu Zeme o 0,8 C za ostatných 100 rokov prinesie dôsledky, ktorých rozsah a charakter si stále celkom dobre neuvedomujeme. Zmeny môžu spôsobiť nedostatok pitnej vody, zmeniť podmienky výroby potravín a zvýšiť počet obetí živelných pohrôm a extrémnych zmien počasia. Chudobné krajiny, ktoré budú mať najmenej prostriedkov na adaptáciu k rýchlej zmene, budú trpieť najviac.
Stále ešte môžeme identifikovať príčiny negatívnych zmien a urobiť opatrenia, ktoré tieto trendy zvrátia alebo aspoň spomalia.

Pozn.: V súčasnosti viac ako 97 % publikujúcich klimatických vedcov súhlasí s teóriou, že globálne otepľovanie a klimatická zmena sú dôsledkom ľudskej činnosti. Verejné vyhlásenia, ktoré sa hlásia k tejto teórii vydala väčšina rešpektovaných vedeckých organizácii, vrátane Medzivládneho panela pre zmenu klímy (IPCC).

Úvodná fotografia: Detail zPeace and Prosperity (1896), Elihu Vedder, Library of CongressThomas Jefferson Building, Washington, D.C., Elihu Vedder (1836–1923). foto (2007) Carol Highsmith, CC licencia

Autor: LZ