Korupcia naša každodenná alebo podnikanie v Keni | Globálne vzdelávanie.sk

Korupcia naša každodenná alebo podnikanie v Keni

Pred nejakými desiatimi rokmi sa o Afrike písalo zväčša ako o kontinente beznádeje. A dnes médiá publikujú články s titulkami Afrika na vzostupe. 

Hovorí generálny riaditeľ spoločnosti KenInvest Moses Ikiara, keď ma usádza vo svojej rozľahlej kancelárii v kenskom Nairobi. Šéfuje štátnej agentúre, ktorá má podporovať prílev zahraničných investícií. Návšteva zo Slovenska sa mu páči, rád sa pochváli. „Za posledné dva roky sa prílev zahraničných investícií do Kene zvýšil o sto percent. Krajina firmám ponúka rýchlu návratnosť a dvojciferné zhodnotenie,“ zdôrazňuje.

Pochopiteľne‚ že ako šéf investičnej agentúry vyzdvihuje Ikiara samé výhody‚ vymenúva, že sa zvyšuje politická stabilita i vzdelanosť, objavili sa nové ložiská ropy, medziročný rast HDP sa drží na priemere päť percent a krajina je na čiernom kontinente lídrom vo využívaní internetu. Netají ani desaťročné daňové prázdniny, ktoré dostanú spoločnosti, vyvážajúce väčšinu produkcie do Európy‚ či 150-percentný príspevok na investície. V praxi to znamená, že ak firma investuje napríklad milión eur, nemusí platiť daň z príjmu, kým nedosiahne zisk jeden a pol milióna.

Doma je ľahšie

Na krajine zarábajú najmä importéri z Veľkej Británie a USA‚ tam je aj naviac prisťahovalcov z Kene. Krajina je bývalou britskou kolóniou a angličtina je popri svahilčine oficiálnym jazykom. Investuje tu však aj India a čoraz viac Čína. Z krajín EÚ majú okrem Británie záujem hlavne Nemecko, Francúzsko, Holandsko a Taliansko. Slovensko k nim zatiaľ nepatrí.

„Je tu lacná pracovná sila a napríklad poľnohospodárstvo núka úrodu niekoľkokrát ročne. Aj potreby, ktoré treba naplniť, tu sú. Na Slovensku však ešte stále nie sú také silné firmy, ktoré by všetko v okolí obsiahli a potrebovali ísť ďalej,“ konštatuje slovenský ekonóm v Nairobi.

Alebo je pre naše firmy stále jednoduchšie obchodovať v rámci európskeho trhu, tvrdia Slováci, ktorí v Keni žijú. Hoci má totiž táto krajina veľký potenciál rozvoja a obchodných vzťahov, človek do toho musí ísť s tým, že to bude trvať možno dvakrát dlhšie ako na Slovensku. Veľa vecí vraj v Keni jednoducho nefunguje.

Korupčné hry

Bol raz jeden komín na streche továrne. Hoci spĺňal všetky parametre, jedného dňa prišli úradníci a továreň zatvorili. Podľa konkurenčnej firmy bol vraj kratší o 30 centimetrov. Nik to nemeral, úradníci si ho premerali len tak‚ od oka. Továreň si najala znalca, ktorý prišiel‚ komín odmeral a zistil, že výška je správna. Našťastie táto „zábavka“ prerušila chod podniku len na tri dni.

„Založili sme fair trade sociálny podnik. Mať takýto podnik a dávať úplatky, to nejde dokopy. Nič sme nikdy nezaplatili,“ vraví Allan Bussard, Kanaďan žijúci a podnikajúci na Slovensku. Na okraji Nairobi postavil továreň na spracovanie makadamových orieškov Ten Senses Africa. Nemá to ľahké. Raz úradníci bez dôkazov zastavia výrobu, inokedy zas celé mesiace zapájajú päťmetrový kábel. Takéto hry o čas firmu brzdia, hoci ju nezruinujú. Sú tu však časté a nepríjemné.

„Najväčšia korupcia, ktorá nás ovplyvnila, bola zo strany Číny,“ hovorí Bussard. Vláda v Keni síce zakázala vývoz surových orieškov, aby väčšia pridaná hodnota ostala v krajine, no udeľovala ministerské výnimky. To v praxi znamenalo, že minister bral úplatky a podpisoval všetko. Čínske firmy si oriešky vedeli lacnejšie spracovať doma a tak vďaka úplatkom vyvážali značnú časť úrody. Ostatní exportéri však pred dvoma rokmi vytvorili na kenskú vládu tlak, ktorá novelou zákona výnimky zrušila. „Začína to fungovať, čínski exportéri boli vylúčení a vlani vývoz do Číny značne klesol‚“ hodnotí Bussard.

Prax Číňanov však poškodila i značku kenských makadamových orieškov. Ako hovorí manažér továrne Ten Senses Boniface Nganga, orech je zrelý až vtedy, keď sám spadne zo stromu. Číňania ale farmárom priplatili, aby stromy triasli a úrodu získali skôr. „Nezrelé orechy sú menšie a rýchlejšie sa kazia,“ vysvetľuje Nganga. Európski a americkí klienti si potom odmietali objednať ich produkciu s tvrdením, že orechy z Kene sú nízkej kvality.

Orieškový kartel

Ten Senses Africa už sedem rokov vykupuje od kenských farmárov makadamové oriešky, ktoré spracúva a exportuje do Ameriky a Európy. Fabrika ako prvá na svete ponúkala makadamové orechy so značkou Fair Trade. Manažér Nganga tvrdí, že to farmárom veľmi pomohlo: „Mohli zaplatiť deťom školu, niektorí si kúpili dobytok a opravili domy.“

Keď v Keni začínali, tri veľké firmy tu vraj mali vytvorený kartel‚ ktorý tlačil výkupné ceny orieškov nadol. Ten Senses však farmárom ako Fair Trade organizácia začala garantovať minimálnu cenu. „Keď sme na trh vstúpili, bežná cena bola asi dvadsať centov za kilo orieškov. My sme prišli s minimálnou cenou šesťdesiat centov a teraz kupujeme niekedy aj za dvojnásobok. Trhová cena je teda vyššia ako minimálna,“ prezrádza Bussard.

foto: Jana Fedáková

Ten Senses Africa vykupuje makadamové oriešky od miestnych farmárov, ďalej ich spracúva a exportuje do Ameriky i Európy. (foto: autorka)

Farmárom sa však darí lepšie aj preto, že dopyt po makadamových orieškoch vo svete značne stúpol. Aj niektorí, ktorí sa dosiaľ venovali káve a čaju, prechádzajú na orechy. „Kávu musia totiž poslať spracovateľovi, ktorý ju upraví, predá a až potom pošle farmárovi výnos. To ľudia nemajú radi. Keď vyzdvihneš úrodu, zaplať za ňu v hotovosti – tvrdia,“ vysvetľuje manažér továrne. Najväčším nákladom pre farmárske rodiny sú totiž školské poplatky a tie treba platiť trikrát ročne. V továrni si všimli, že práve v čase, keď na ne farmárske rodiny museli nájsť financie, objavili sa nákupcovia čínskych firiem a ponúkali okamžité peniaze.

Ako bez elektriny?

Podľa Svetovej banky má v Keni prístup k elektrine len 23 percent obyvateľstva. A aj keď je dostupná‚ často vypadáva. „Vonku máme generátor. Ako inak mám v továrni elektrinu udržať?“ ukazuje mi Nganga cez okno. Vraví, že ak generátor beží celý mesiac, stojí ich to poldruha tisíca dolárov. „Pracujeme v 24-hodinovej prevádzke, ale tak dlho nemôže byť zapnutý,“ dodáva.

Elektrina je teda len ďalším problémom, ktorý podniky v Keni brzdí. Kenská vláda v roku 2015 podpísala s Čínou dohodu a do roku 2025 sa chystá postaviť v krajine prvú jadrovú elektráreň. Mnohí veria, že to pomôže, ale zároveň poukazujú na to, že krajine chýbajú odborníci z praxe a ohrozuje ju aj teroristické hnutie Aš-Šabáb.

„Nie som fanúšik jadrovej energetiky, hoci neustále výpadky elektriny tu biznisy ničia. No pozrite sa na Japonsko, čo je jedna z najvyspelejších krajín sveta. Keni by taká elektráreň priniesla možno viac nevýhod ako výhod,“ zdôrazňuje Killian Mabhena, ktorý vedie pobočku slovenskej firmy Fleming Europe v Nairobi.

Hovorí aj o tom, že komunikácia okolo podmienok podnikania v Keni, nie je v krajine úplne jasná: „Je tu veľa zbytočnej byrokracie. Každý deň môže spoločnosť dostať novú, úplne inú informáciu o tom, čo treba splniť a kedy. To jej môže spôsobovať ťažkosti.“

Európan nešéfuje

Riaditeľ kenskej pobočky tejto firmy pochádza z Afriky, hoci nie priamo z Kene. Dostatočne chápe lokálnu kultúru a zvládne situácie, ktorým by cudzinec nemusel rozumieť. To hovorí o svojom zamestnancovi výkonný riaditeľ spoločnosti Fleming Europe Martin Vaľovský. „Vždy je potrebné mať v zahraničnej pobočke lokálneho človeka alebo aspoň manažéra z blízkej kultúry,“ vysvetľuje.

Cieľom zákazníckeho centra, ktoré v Nairobi funguje takmer tri roky, bolo rozdeliť potenciálne riziko a preniesť časť váhy existujúcej pobočky v Indii do inej krajiny. Rozhodovali náklady, infraštruktúra, vyhovujúci zákonník práce, znalosti angličtiny u zamestnancov a overená skúsenosť lokálneho trhu s takýmto centrom obsluhujúcim zahraničie.

Sľúbia čokoľvek

Zakladanie firmy bolo podľa Vaľovského bezproblémové, hoci na začiatku sa spoločnosť stretla s nespoľahlivosťou dodávateľov a zavádzaním. „Všetci boli ochotní sľúbiť čokoľvek a v akomkoľvek termíne sme chceli, no dodávky už vyzerali diametrálne inak,“ konštatuje. Pri rozbehu firmy sa podľa neho ako najmarkantnejší problém ukázala nízka asertivita Keňanov‚ ktorá sa tu potláča už v škole. „Každý, kto prešiel kenským školstvom, je naučený nedávať zbytočné otázky a nevytŕčať z davu. Ale keď už raz človeka dostanete z naučenej pasivity, je ťažké ho udržať na uzde,“ dodáva Vaľovský s úsmevom.

Napriek všetkým spomínaným komplikáciám má Keňa podľa manažéra Mabhenu potenciál stať sa jednou z rozvinutých krajín v Afrike‚ ba dokonca aj súťažiť s východnou a strednou Európou. „Má totiž takmer všetko – prírodné zdroje, prekvitajúce poľnohospodárstvo a geograficky je umiestnená v srdci biznisu,“ poukazuje. Krajina však musí urobiť jedno – zredukovať korupciu, ktorá je tu dnes doslova súčasťou kultúry.

 

autorka: Jana Fedáková

foto: autorka

28. august 2017 - 9:00