Ako nebyť hlúpy: sprievodca v piatich bodoch

Ak si myslíte, že niekto, kto je veľmi múdry, nemôže byť zároveň aj veľmi hlúpy, spomeňte si na to, ako chcel najmúdrejší muž v Amerike zabiť moriaka elektrickým prúdom.

Benjamin Franklin už dlhšie experimentoval so zachytením elektrického prúdu do sklených pohárov, čím vytvoril akúsi primitívnu batériu. Po niekoľkých úspešných experimentoch využíval tento trik na zaimponovanie pred priateľmi – použil elektrický prúd na usmrtenie a čiastočné upečenie moriaka. Diváci boli ohromení Franklinovou schopnosťou riadiť túto strašnú a neznámu silu.

Na jednej domonštrácii bol ale Franklin roztržitý a urobil neuveriteľnú chybu – do jednej ruky uchopil sklený pohár, kým v druhej držal železnú reťaz. “Prítomná spoločnosť bola svedkom veľkého záblesku a explózie, ktorá znela ako výstrel z pištole,” napísal neskôr Franklin. 

“Potom som cítil, čo nedokážem celkom dobre popísať; ranu cez celé moje telo, od hlavy až po päty, po ktorej som si všimol, že sa celý trasiem.”

Je zrejmé, že inteligencia neznamená, že človek je zároveň racionálny alebo rozumný. Aj keď sa Franklinovej roztržitosti môžeme vysmievať, veľké chyby robí každý z nás. Americký chirurg Atul Gawande napísal o veľkom fenoméne v modernej medicíne. Chirurgovia, napriek ich závideniahodnej zručnosti, spôsobujú zbytočné straty na životoch jednoduchou nedbanlivosťou – zabudnú si pred operáciou umyť ruky alebo použiť čistý obväz. V podnikaní zas môžu viesť krátkozraké a hlúpe rozhodnutia k pádu celej spoločnosti.

Nový spôsob myslenia

Podľa Roberta Sternberga z Cornell University je problém v tom, že náš vzdelávací systém nie je navrhnutý tak, aby nás učil uvažovať spôsobom, ktorý je užitočný pre zvyšok nášho života. Výsledky testov v školách majú minimálnu výpovednú hodnotu,” hovorí. “Vidíte ľudí, ktorí majú veľmi dobré známky, a potom zlyhajú vo vedení tímu. Sú to dobrí technici bez zdravého rozumu a etiky. Dostanú sa na pozíciou prezidenta alebo viceprezidenta korporácií spoločností a sú pritom úplne nekompetentní.”

Čo sa dá v tejto veci robiť? Sternberg a iní teraz bojujú za nový druh vzdelania. Takého, ktoré bude učiť ľudí ako efektívnejšie myslieť, a to popri tradičnejšej akademickej forme vzdelávania. Ich poznatky môžu pomôcť každému z nás – bez ohľadu na našu inteligenciu – byť o niečo menej hlúpy:

1. Spoznajte svoje vlastné “slepé škvrny”

Väčšina z nás si myslí, že je múdrejší ako ostatní. Tento fenomén sa nazýva “iluzórna nadradenosť” a je obzvlášť rozšírená medzi tými, ktorí v skutočnosti nie sú obdarovaní veľkou inteligenciou. Svoju intelektuálnu nadradenosť niekedy obhajujeme dobrými známkami v škole alebo znalosťou odpovedí pri sledovaní televíznych kvízov. Môžeme ale trpieť na tzv. “potvrdzujúce skreslenie”. Je to tendencia uprednostňovat tie informácie a interpretácie, které podporujú náš vlastný názor, a naopak ignorovať alebo podceňovať tie, ktoré sú v rozpore s našim presvedčením. Stále sme vás nepresvedčili? V takom prípade psychológovia tvrdia, že trpíte na tzv. “Kognitívnu slepú škvrnu”. Je to tendencia myslieť si, že naše etické názory sú, v porovnaní s názormi iných ľudí, tie správne a objektivne, alebo inými slovami – schopnosť vnímať kognitivne skreslenie u ostatných, ale nie u samého seba.

V skutočnosti máme všetci niektoré z podvedomých predsudkov. To ovplyvňuje všetko – od rozhodovania o kúpe bytu po naše názory na konflikt vo Východnej Ukrajine. Našťastie, psychológovia zisťujú, že sme schopní naučiť sa ich rozpoznávať. Existuje ich asi sto a s ich študovaním a bojovaním proti nim môžete začať aj vy TU v angličtine a TU skrz náš predchádzajúci článok.

2. Buďte pripravený priznať si, že ste sa mýlili
Všetci máme podvedomé predsudky

“Človek by sa nikdy nemal hanbiť za to, že sa mýlil, čo sa dá inými slovami vysvetliť tak, že dnes je múdrejší, ako bol včera,” napísal v 18. storočí básnik Alexander Pope. Pre dnešných psychológov je takáto forma myslenia považovaná za kľúčový rys osobnosti, známy ako otvorenosť. Okrem iného vyjadruje, ako ľahko sa dokážete vysporiadať s neistotou a ako rýchlo viete zmeniť názor na základe nových dôkazov. Je to ľudská črta, ktorú prekvapujúco veľa ľudí nedokáže kultivovať ale je veľmi užitočná. Napríklad Philip Tetlock z Pensylvánskej univerzity vo svojom výskume vyzval vzorku ľudí, aby predvídali, ako sa podľa nich zmení o štyri roky priebeh zložitých politických udalostí. Zistil, že najlepší prognostici sa spoliehali rovnako na svoju nadpriemernú inteligenciu ako na vlastnú otvorenosť.
Intelektuálna skromnosť má rôzne podoby – ale v jej centre je schopnosť spochybňovať hranice svojho poznania.

Na základe akých predpokladoch robíte svoje rozhodnutia? Nakoľko sú tieto predpoklady overiteľné? Aké ďalšie informácie by ste mali vyhľadať, aby ste si vytvorili vyváženejšie hľadisko? Porovnali ste si ho s inými podobnými príkladmi a situáciami? Po krátkom tréningu boli Tetlockove skúmané subjekty schopné poraziť tých profesionálnych prognostikov, ktorí neboli ochotní vzdať sa vlasntej ignorancie a spohybňovať svoje poznanie.

3. Hádajte sa sami so sebou – a buďte úprimný

Ak sebaspochybňovanie nepatrí medzi vaše silné stránky, existuje jednoduchá technika na boj proti vlastným predsudkom: vyberte si presne opačný názorový pól a začnite argumentovať proti vlastnému presvedčeniu. Táto vnútorná argumentácia môže odhaliť príčiny vlastných predsudkov – ako napríklad prílišné sebavedomie a “kotvenie” – teda prirodzenú ľudskú vlastnosť, spoliehať sa (alebo „kotviť“) pri rozhodovaní na prvú informáciu ktorá sa k vám dostane. Podobnou taktikou je vcítiť sa do kože iného a predstaviť si jeho alebo jej uhol pohľadu. To môže byť obzvlášť užitočné pri riešení osobných problémov. Často sme oveľa “múdrejší” pri dávaní rád iným ako pri riešení vlastných problémov.

4. Predstavte si, čo by bolo, keby….

Jeden z najväčších problémov súčasného vzdelávacieho systému je podľa Sternberga v tom, že sa neučíme používať našu myseľ prakticky alebo kreatívne. Aj keď naše školy už nie sú o mechanickom memorovaní, mnohí učitelia neučia žiakov k dostatočnej flexibilite, ktorá v reálnom živote taká potrebná. Jedným spôsobom, ako cvičiť tieto zručnosti je predstaviť si kľúčové udalosti. Žiaci na hodinách dejepisu môžu napríklad napísať esej, v ktorej by uvažovali o tom, “Čo by sa bolo bývalo stalo, ak by Nemecko vyhralo 2.svetovú vojnu?” Alebo “Čo by sa bolo bývalo stalo, ak by Británia v 17. storočí zrušila monarchiu?”. Samozrejme, nemusíme byť ale limitovaní dejepisom.

Hoci sa nám takáto forma aktivity môže zdať zvláštna, jej cieľom je prinútiť človek vziať do úvahy rôzne eventuality a vytvoriť hypotézy. Už malé deti sa rady hrajú takéto hry, čo im pomáha zdokonaľovať “porovnávacie myslenie” – naučia sa tak všetko od fyzikálnych zákonov po sociálne zručnosti. Možno sami zistíte, že keď ste konfrontovaní s niečim nečakaným alebo nepravdepodobným, pomáha vám to rozšíriť vlastné myslenie.

5. Nepodceňujte kontrolné zoznamy

Ako ukazuje aj príklad Benjamina Franklina, rozptýlenie a roztržitosť môžu spôsobiť zlyhanie aj tých najlepších. Ak sme konfrontovaní s komlexnými situáciami, je ľahké zabudnúť na základy – preto je Gawande vášnivým zástancom kontrolných zoznamov a jemných pripomenutí. Napríklad v nemocnici Johns Hopkins Hospital, pomohol zoznam piatich bodov pripomínajúcich doktorom základnú hygienu zredukovať mieru 10-dňovej infekcie z 11 % na 0 %. Podobné kontrolné zoznamy pre pilotov, pripomíňajúce im základné postupy pre vzlet a pristátie, podľa všetkého znížilo počet úmrtí amerických pilotov v druhej svetovej vojne o polovicu. Gawande poukazuje na to, že hoci to boli vysoko-zruční profesionáli, ktorí mali k dispozícii špičkovú technológiu, bol to obyčajný list papiera, ktorý zachránil tak veľa ľudských životov. Bez ohľadu na vašu profesiu, tieto skutočnosti stoja za zváženie, predtým, než si poviete, že už všetko viete.

Trénujte tieto kroky a možno si uvedomíte, že začínate nachádzať vlastný talent, ktorý vám bol pre vás doteraz nepoznaný.
Dobrou inšpiráciou môže byť sám Sternberg. Ako dieťa na základnej škole prepadol pri IQ teste a vo všeobecnosti zlyhal aj na akademickej úrovni. “Všetci moji učitelia si mysleli, že som hlúpy. A ja sám som si myslel, že som hlúpy.” Možno by prepadol, ak by nenašiel mentora, ktorý bol presvedčený, že k inteligentnému mysleniu patrí viac, než len riešenie abstraktných problémov, a ktorý ho povzbudil trénovať svoju myseľ. Vďaka tejto podpore je dnes Sternberg profesorom na univerzite v Cornell.

“Inteligencia nie je o skóre v IQ teste – je to schopnosť uvedomiť si, čo od života očakávame a nájsť cesty dosiahnuť to”, hovorí – dokonca aj ak to znamená bolestivé uvedomenie si vlastnej nevedomosti.

Voľne preložené z pôvodného zdroja: David Robson: A five-step guide to not being stupid, BBC, 23.4.2015, dostupné na internete